Počas mojej služby vlasti v slávnej slovenskej armáde dezertoval z nášho útvaru jeden chlapík. Pred tým než odišiel, za babku rozpredal nafasovanú vojenskú výstroj. Po čase ho zadržali a dočasne umiestnili do posádkovej basy v Brezne. Dostalo sa mi tej "cti" byť členom eskorty, ktorá ho mala previezť na vojenský súd do Banskej Bystrici. Frčali sme na gaziku s veliteľom vozu, ako eskorta sme boli dvaja. Tie vojenské gazíky sú špikové, na hrubom skelete je natiahnutá plachta, prefukuje kade-tade. Dezertér bol pokojný, vyrovnaný s osudom. Za ušami mal ešte kadečo z civilu, rátal s tým, že ho sudca vezme do väzby. Nemal s tým problém, ako sa sám vyjadril, mnoho jeho kamošov a známych v tom čase sedelo v bystrickej base, takže šiel tam medzi svojich, skoro ako domov. Sudcovi narozprával, že je alkoholik, že sa chce liečiť, že fetuje a podobné záležitosti, sudca to celé zhodnotil tak, že je zrelý na basu. Bol v strese, lebo deti ho súrili, nech už ide s nimi na golf. Predtým si ma ešte zavolal do kancelárie a chcel, aby som potvrdil chlapíkovu identitu. Povedal som mu, že nie je z mojej roty, že ho nepoznám po mene, ale že určite je z nášho útvaru a zdrhol odtiaľ. "Posledné" chlapíkovo želanie bolo kúpiť si pakel cigariet, pretože tie sú v base nad zlato :-0 Odovzdali sme ho bacharom aj s cigaretami.
Odvtedy som ho nevidel ...
Komentáre
vojenčina
viktória
percy0
ale vyhlásiť