Leto... Voňavý vzduch, slnko, teplo, je vidno dlho do noci. Ach, jaj. Vybrať sa do Amsterdamu bol skvelý nápad. Ak však idete na poznávací zájazd cez cestovnú kanceláriu, nikdy neviete, kto všetko s vami pôjde. Ocitli sme sa medzi pármi väčšinou v stredných rokoch, ktoré išli do Holandska z úplne iných pohnútok ako my 
Kvetinový trh, návšteva holandskej farmy s typickým veterným mlynom a výrobou preslávených drevákov, brusiareň diamantov - to všetko sa dalo absolvovať za predpokladu, že ste žili v očakávaní, že to najlepšie ešte len príde. Trpezlivo sme sa prispôsobovali väčšine, neupozorňovali sme na seba, boli sme takmer neviditeľní.
Až to prišlo....
Celá naša skupina stála pred nejakým slávnym múzeom, už neviem, či to bolo Múzeum Vincenta van Gogha, alebo nejaké iné, ale to pre účely tohto článku nie je dôležité. Kamarát sucho oznámil nášmu sprievodcovi, delegátovi cestovnej kanclárie:
- Viete, my dvaja s vami do múzea nepôjdeme, ideme totiž do coffee shopu.
- ????????????????? !!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!! Delegát sa nezmohol na slovo.
Rýchlo sme zmizli. Chvíľu nám trvalo, kým sme našli to, po čom nám tak dlho srdce pišťalo. Coffee shop vyzeral ako malá útulná krčmička, odlišnosť bola jediná - v ponukovom liste. Vybrali sme si jointy, roztrasenými rukami sme si pripálili a už sme šli 
Zamietol som kamošov návrh, aby sme si objednali čaj, neprišli sme sem predsa piť vylúhovanú vodu... Čakal som, že sa so mnou začne diať niečo zázračné, nič som však necítil. Zrazu sa kamarát zdvihol, niečo nezrozumiteľne zamrmlal a bystro ako srnec vybehol von. Nevyrušilo ma to, dokonca ma to nijako neprekvapilo, bol som v letargii. Pomaly som dofajčil a vyšiel za ním. Sedel na lavičke na malom námestíčku, v ruke držal slávnu žltú igelitku BILLA a kŕmil holuby.
- Prečo si ušiel?
- Zrazu som pocítil strašnú zimu, myslel som, že zamrznem.
Komentáre
pointa?
verka,