percyho blog

Na dovolenku v Ostrom Grúni som sa tešil. Preto som ju už začal vybavovať vo februári - marci. Namotal som na ňu aj ďalších ľudí, spolu nás bolo osem. Bývať sme mali v rekreačnom zariadení obce Ostrý Grúň. Boli sme tam už po dva minulé roky a boli sme spokojní. Zariadenie má jednu hlavnú budovu, kde je jedáleň, bufet, spoločenská miestnosť a na poschodiach aj izby a šesť malých drevených chatiek roztrúsených okolo. Chceli sme byť na chatke - sami, od všetkých ďalej, s vlastným ohniskom a vlastným programom. Najprv som zavolal priamo do rekreačného zariadenia, ktoré bolo uvedené na inzeráte ponúkajúcom dovolenku. Tam mi povedali, aby som použil e-mail a objednávku zadal na obecný úrad. Tak som aj spravil. Ponúkli mi bývanie aj v hlavnej budove, ja som však striktne žiadal chatku, dohodli sme sa. Upresňujúce informácie o termínoch príchodu jednotlivých ľudí (neprišli sme naraz) som posielal hneď ako mi to definitívne upresnili. Nastupovali sme v stredu, v pondelok som ešte zavolal na obecný úrad, aby mi potvrdili objednávku a či je všetko o.k., sám starosta ma uistil, že nás čakajú. V stredu sme tam prišli a recepčná ma ovalila vetou, že nám môže poskytnúť len náhradné ubytovanie na druhom poschodí v hlavnej budove, pretože prišiel zájazd cirkevnej školy a v ňom bolo viac detí ako nahlásili, tak im dali našu chatku. Povedal som jej rovno, že keby som to bol vedel, ani neprídem. Ona na to, že moje maily bli nejasné a neuviedol som v nich telefónny kontakt a skúšala aj iné vykrúcačky. Nastal cirkus, musel prísť starosta. Ten sa vyjadril, že oni vlastne všetko, aj hlavnú budovu evidujú ako chatku (sme imbecilní snáď?), moje tvrdenia nepoprel, len opakoval, že deti už nemôže premiestniť. Sú to stáli hostia a my si môžeme opekať aj medzi chatkami (medzi inými rekreantmi). Ponúkol nám, že keď deti v sobotu odídu, presťahuje nás do chatky. Malo to menšiu chybu - my sme odchádzali v nedeľu. Potom vymyslel, že nás ubytuje v inej chate - asi 2 kilometre od rekreačného zariadenia na samote v lese. Po obhliadke sme to odmietli, lebo by sme na každé jedlo a do bazénu museli chodiť pešo (mali sme plnú penziu a bazén bol v areáli rekreačného zariadenia). Keďže štyria ľudia prišli z Blavy a jeden z Humenného, otočiť sa a odísť sa nedalo. Všetci si s problémami vybavili dovolenku a teraz toto. Na hľadanie niečoho iného nebol čas - bolo osem hodín večer. Všetkých to rozladilo a vytočilo a skúste sa vžiť do mojej kože, mňa, čo som to všetko vybavoval. Vrcholom však bolo,  keď v piatok večer oslavoval jeden poľovník na prvom poschodí 60-tku a o pol druhej v noci zablúdil jeden z oslavujúcich do jednej z našich izieb a ľahol si na posteľ. Zobudil prítomných, ktorí ho ožratého ako číka  vyhnali. To sa vám môže stať na Slovensku, v členskom štáte Európskej únie.

Podotýkam, že nikto z kompetentných sa za nič z tohto ani neospravedlnil.