Tak som sa zase raz zúčastnil jednej neoficiálnej rozlúčky s rokom. Ľudí prišlo dosť, jedla a pitia bolo dostatok. Podávala sa kapustnica a potom pečené prasiatko s oblohou xixi. Zašití sme boli na chate v jednej dedinke na konci sveta. Spievalo sa, tancovalo, dalo sa prejsť aj vonku, keďže bolo celkom teplo. S niekoľkými ľuďmi som si potykal, takže hotová labutia pieseň. Červené víno sa pilo samo. Ak ho však pijete pár hodín, skôr či neskôr pocítite jeho účinky. Úplne originálny bol však odchod domov. Jeden chlapík mal vybavený odvoz, tak som sa spoľahol naňho.
Vykotúľal som sa z chaty a predo mnou vidím auto pohrebnej služby. Nebol to však žiadny fór - ženy nastúpili k šoférovi a mne s ešte jedným týpkom ostali máry. Dodávka bola vzadu prázdna, mala len niečo ako dvoje koľajničky (radšej som si to ani nepozeral). Ktovie či to v reále nefungovalo ako zasúvacie a stabilizačné zariadenie pre dve truhly vedľa seba ... Chlapík čo bol so mnou si ľahol na chrbát na jednu z tých koľajničiek, tak som si ľahol na susednú. Dvere sa zavreli a pohli sme sa. Blahorečím šoférovi, že nám vzadu nechal svietiť svetlo, nešli sme teda potme xixi. Na autobusovom nástupišti som sa z auta vykotúľal a keďže som nemal veľkú stabilitu, motalo ma, kým som chytil po tom dlhom ležaní rovnováhu.
Ľudia tam prítomní boli z toho mimo, tak užasnuté ksichty som teda ešte nevidel 
Komentáre
:-)
skusam si predstavit
morbidny sposob prepavy ;)
:)
nuž nečudujem sa
a na druhý deň