percyho blog

Vybral som sa s priateľom do čajovne. Čajovňa dovtedy bola miestom, kde môj výskyt bol priam nepravdepodobný. Radšej som navštevoval podniky iného zamerania :-))) No ale čo už. Táto čajovňa bola a je priam hipisácke dúpä - sú tam separé oddelenia ako z tisíc a jednej noci, kde sa vyzúvate a sedíte v tureckom sede oddelený od ostatných návštevníkov závesom. Je tam možnosť zahrať si šach, dámu a robiť aj rôzne iné činnosti. Zo stropu svietia farebné svetlá, v úzadí vyhráva tibetská hudba, do ktorej jačia jaky, zavýjajú hladní mnísi a akýsi podivný nástroj temne duní. Obsluha sa nevymyká z tejto atmosféry - drobná žienka s dredami ako Bob Marley.

Z ponukového listu ma zaujala vodná fajka - polhodinka za 100,- Sk. Dokonca bola možnosť vybrať si tabak podľa chuti, zvolil som si jazmínový. Dali sme si aj nejaký čaj, nedoporučoval by som vám ho zajedať zázvorom, ako sme to robili my. Vraj ničí rakovinové bunky, ale myslím, že aj tak jeho konzumácia nestojí za to. Kto mi neverí, nech ho ochutná :-)))) Priniesli mi vodnú fajku, trčala z nej hadička s náustkom. Hneď som jej koniec zasunul do úst a potiahol. Chutilo to sladkasto, ale mohol by som bez toho byť. Spolusediaci ma podrazil, pretože odmietol ťahať z fajky so mnou. Teraz sa už nič nedalo robiť. Tak som poťahoval odušu, lebo som netušil, či mi pri nedostatočnom úsilí náhodou nezhasne. To viete - laik.  Radosť mi však robili kúdoly dymu, ktorými som postupne zaplnil celú miestnosť. Nikto iný nefajčil, len ja, všetkým ostatným však krivilo nosy do zábavných polôh :-)))) Zjavne podnik ešte nemal vyriešenú ventiláciu. Fajčiť sa má len polhodinu, ja som to však natiahol na asi 3/4 hodinu. Na konci som sa cítil, akoby som práve zabehol maratón. V povznesenej nálade sme odišli.

.....o druhej nad ránom som sa náhle zobudil na to, že nemôžem lapiť dych :-)))))))))))))))))))))