Ako som už spomínal v prvom článku, vojenská služba má svoje čaro,xexe. Slúžil som v jednej zastrčenej základni železničnej polície, v ktorej policajti vykonávali bežnú mravčiu prácu. Riaditeľstvo sídlilo v inej budove, asi 3 km od nás, takto sa dištancovalo od plebejcov. :-))). Keď však občas bolo treba napr. umyť auto, náhle si na nás spomenuli. Tak sa stalo, že jedného pekného dňa som s kamarátom v zbrani zase raz umýval auto. Bolo horúco, obaja sme boli oblečení v maskáčoch, mali sme kanady a hrubé kožené opasky. Kto absolvoval 12 - hodinové služby v takom rýchlom slede, že časom stratil prehľad, či je deň, alebo noc pochopí, že sme si nechali holé hlavy, aby sme si nemuseli každú chvíľu naprávať tri krivé vlasy... Hovorí sa tomu aj ľahká údržba :-))) Keďže pán riaditeľ striktne netrval na povinnosti nosiť čiapku, mali sme ju zastrčené vzadu za opaskom. Po dobre vykonanej práci sme sa my dvaja svorne pešo vybrali na našu "materskú základňu".
Náhle začujeme odušu trúbiť klaksón a vzápätí vidíme osobné auto rútiace sa k nám. Spomalilo a keď sa dostalo na našu úroveň, z okien vystrelili vystreté pravice v radostnom nacistickom pozdrave. Rozpačito sme sa na seba pozreli. Pre istotu som sa ešte obzrel, či niekto nie je za nami, ale nebol. Rozhodne to patrilo nám. Auto ešte párkrát zatrúbilo a prudko vyštartovalo vpred ...
Premohla ma absurdnosť situácie a napadla ma nekresťanská myšlienka čo by sa asi dialo, keby v aute sedeli Cigáni :-)))
A pointa príbehu?
"Ak si taký lenivý, že sa dáš ostrihať dohola, počítaj aj s tým, že ťa budú považovať za pravicového radikála"
Komentáre
:))