Vybral som sa do Izraela. Hneď po vystúpení z lietadla na letisku Ben Gurion v Tel Avive som padol do oka chlapíkovi zo "security", ktorý ma vytiahol z hlúčiku cestujúcich a zobral ma nabok. Pýtal si pas, požiadal ma, aby som si dal dole slnečné okuliare a začal výsluch - prečo som prišiel do Izraela, či tu niekoho poznám, či som tu už bol, kam chcem ísť, čo budem robiť, ako dlho sa zdržím. Či tu mám nejakých priateľov, známych, či mám niekomu niečo doručiť, s niekým sa stretnúť. Prečo som prišiel práve teraz a nie skôr, alebo neskôr. Prišiel som sám, alebo s rodinou, či priateľmi? Koľkočlenná skupina sme? Hovorím hebrejsky, alebo arabsky? Je niekto z mojich rodičov Arab? A potom prišiel zlatý klinec - jeden z izraelských paranoikov si všimol podobnosť môjho priezviska s Chomejním a zaujímalo ich teda, či mám nejakú väzbu na Irán, či Chomejního poznám, či mi nie je príbuzný.
Na spiatočnej ceste mi vyhádzali 3/4 vecí z rupsaku, musel som otvoriť puzdro s mydlom. Nepozdávala sa im soľ do kúpeľa z Mŕtveho mora, kúpená riadne v obchode v originálnom balení. Aby toho nebolo dosť, ako jediného z celej skupiny 40-tich ľudí mi kázali rupsak odovzdať chlapíkovi zo "security" a nepustili ho na prepravníkový pás. Ten človek ho opatrne naložil do špeciálneho výťahu a odviezol ho neviem kde.
Po tom všetkom ma nakoniec pustili, ale cítil som sa ako osoba, ktorej neoprávnene venovali priveľa pozornosti xixi.
Komentáre
juj