1. Pretože pochádzajú z kultúry či civilizácie, kde je takáto viera samozrejmosťou.
2. Pretože pochádzajú z rodiny, bez ohľadu na krajinu a civilizáciu, kde boli k takejto viere vedení.
3. Pretože podstúpili dlhú cestu a dopracovali sa k svojej viere sami.
Ani jedna z týchto možností nie je lepšia ani horšia ako iná, nie je lepšia ani horšia od tej, ktorú si vybrali tí, ktorí v Boha neveria.
Komentáre
no
ale inak ano, kazdy si je strojcom vlastneho stastia a nevidim dovod odsudit niekoho iba preto, ze si vybral inu cestu
zeixxy
zeixxy mu
r
r
hm
sphinx
ja verim
Ja mám proroka...
Keď som ho raz bola navštíviť a videla som mesto, kde trávi občas svoj čas, tak som sa nestačila čudovať. Kríže a kaplnky, sochy svätcov a kňazov na každom kroku. A to som si myslela, že žijem v katolíckej dedine (97,5% rímskych-katolíkov). Ale toľko krížov a sôch teda nemáme.
Čím som chcela povedať, že naše vierovyznanie ovplyvňuje predovšetkým prostredie, v ktorom žijeme.
Pravda, zo mňa sa stal postupom času ateista, napriek tomu, že 97,5% mojich spoluobčanov sú rímski-katolíci. To už ale pripisujem aj schopnostiam a povahe jednotlivca. Niektorí sa nikdy neodvážia vystúpiť z radu, alebo plávať proti prúdu, lebo plávať s prúdom je vždy jednoduchšie.
No ja už to mám v povahe, byť mimo všetkých, takže to pre mňa nebolo zložité.
sphinx
sphinx
zeixxy
lifeiswar
Mona
percy0,
ani vychovávaná, sama som to odmalička nejako cítila/je to zvláštne/a hovorila som si, že keď odídem z domu, tak si hneď urobím krst, príjimanie, birmovku...o tom, že Boh je, som sa aj sama mohla v mojom živote presvedčiť a pocítiť..."klasické" modlitby viem, ale nie je až tak dôležité "odrapkať" nejakú modlitbu, skôr sa zamyslieť a porozprávať s Bohom, odovzdať svoje pocity, poďakovania, prosby i starosti...nasilu nemá zmysel nikoho presviedčať, jedine ak svojím správaním a životom, človek je tvor slobodný a má právo sám sa rozhodnúť čomu bude veriť a ako bude žiť...aj človek, ktorý neverí v Boha, môže byť dobrý/sú bohužiaľ aj veriaci, ktorí sa nesprávajú ako veriaci, možno je to aj tým, že to sami až tak necítia, nežijú to, ale aj tak si myslím, že záleží na človeku, aký je/, ak sa správa slušne, čestne, riadi sa určitými zásadami atď./ale aj človek, ktorý neverí v Boha, v určitých chvíľach, situáciách v živote, spomenie Boha alebo sa k nemu prihovára, i keď nikdy túto vieru nežil.../
percy
mona
zeixxy
Áno, v podstate je to o tom. Nerobím to však nasilu, ale prirodzene. Kresťankou, presnejšie katolíčkou, som bola dlhú dobu svojho života. Celé detstvo, pubertu... Veci mi začali dochádzať postupne a pozvoľna, koncom strednej školy. Nie preto, lebo som nechcela byť kresťanom, ale preto, lebo som v tom učení nenašla pre mňa význam.
mona
Nie je sa nad čím zamýšľať
angie
zeixxy
gnaag