Od 1.8. nastupujem do nového zamestnania. Mám však z toho trochu čudný pocit. V súčasnej robote mi nebolo zle, naopak je mi fajn. So všetkými dobre vychádzam, všetkcýh poznám, viem čo si môžem dovoliť a som pracovne plne vyťažený. Práca ma ešte k tomu baví. Je lepšie, keď je čo robiť, ako sedieť len tak so založenými rukami a čakať na fajront. Má to však jeden háčik. Deväť rokov robím v podstate to isté, na tom istom mieste, skoro za ten istý plat. Zamestnávateľ bol so mnou spokojný a aj nedávna kontrola dopadla vynikajúco, tak prečo potom odchádzam? Pretože mi jasne povedal, že nemôžem rátať s postupom funkčným, ani platovým. Tabuľky jednoducho nepustia. Pritom je mu ľúto, že odchádzam a to z dôvodu, že som popri svojej robote dokázal zastúpiť aj iných. Ku koncu to však nadobudlo dosť obludné rozmery, lebo som zastupoval iného aj polroka, často som nevedel, kde mi hlava stojí a nijako sa mi to na plate neprejavilo. Teraz znovu niekto vypadol, ale už mám toho dosť a venujem sa len svojej robote. Na druhej strane kolektív sme boli perfektný a mnohým je to ľúto, hovoria mi, že robím chybu, lepší kolektív nenájdem, aby som si to ešte rozmyslel. V novom zamestnaní budem mať vyšší plat a menej práce, to je paradox, čo?
Ale aj tak mám z toho čudný pocit ...
Komentáre
hm
zeixxy
no
...
*
zeixxy
percy0,