Zo zimnej oblohy znie osamelých vtákov plač,
srdce- to plakať nesmie, aj keď sĺz má nadostač.
Prízraky spomienok sa na ňu valia z dávnych čias,
radosť je preč, len výčitky a smútok sú v ňom zas.
Kiežby ešte raz dala láska na žiaľ zabudnúť
kiežby strom mohol na Nový rok zakvitnúť!
Otvorí oblok, tam vonku strom v triaške zbadá stáť
a počuje dážď kvetov na biely sneh dopadať.
Komentáre
percy, pekné
hmmmmm
percy
:))
hjgjh