Pozvali ma na víno. Hostiteľmi bola kamoška mojej priateľky spolu s druhom. Tých ľudí som nepoznal, spomínanú kamošku som predtým videl len raz. Keďže sme boli mimo mesta, ponúkli sa, že pre nás príde autom. Doviezli nás k nim a ponalievali nejaké dobré maďarské víno, ktoré boli v ten deň ráno kúpiť v Maďarsku, pretože bývajú len kúsok od hraníc. Tak ja síce pijem červené a toto bolo biele, ale bolo sladké, pilo sa dobre. Rozprávali sme sa, keď tu zrazu chlapík vytiahol pištoľ. Najprv mi podal do ruky nejaký náboj a pochválil som mu ho, lebo som mu videl na očiach, že na to čaká. Priam mi rástol pred očami, spomenul, že má rád zbrane, len pištolí má 6 a zbiera aj nože. Myslím si, tak toto je riadny magor, kde som sa to pre živého boha dostal? Keby bol triezvy, ale pil s nami aj on. Potom začal tú pištoľ nabíjať, náboj po náboji strkal do komory. Bol to nejaký menší bubienkový revolver. Sústreďoval sa len na pištoľ, tvár mu žiarila radosťou. na chvíľu aj prestal hovoriť. Mal som z toho dosť blbý pocit, lebo som sedel na boku stola, práve tam, kam mierila pištoľ. Rýchlo sme dopili a rozlúčili sme sa. Zdržiavali nás, ale neostali sme. Rád si vypijem, ale väčšinou len s ľuďmi, ktorých dobre poznám a kde sa každý cíti fajn. Tu uvoľnená atmosféra nebola.
A ponaučenie? Dobre si rozmyslite, kam sa necháte pozvať a s kým budete piť :-)
Komentáre